Islandské impresie alebo Prišiel som, videl som, prídem zas

Autor: Peter Chrenka | 27.10.2008 o 18:34 | Karma článku: 8,66 | Prečítané:  2023x

Od prvého momentu, keď sa lietadlo predralo šedými mrakmi a ja som zbadal ešte šedšiu nehostinnú zem lávových polí, uvedomil som si naplno, že sa mi začína plniť sen. Tento pocit jeho premeny na skutočnosť ma neopúšťal počas celých štyroch mesiacov.

Nové dojmy mi mohla cesta do Reykjavíku a potom ďalej do Hvalfjorduru ("Veľrybej zátoky"), miesta môjho budúceho niekoľkomesačného pôsobenia, už len umocniť. V pohyblivom obraze mám len divoké hory postrádajúce stromový porast s nekonečným počtom hlbších i menej hlbších žľabov so vždy čerstvou pramenistou vodou, o ktorej nedostatok sa na Islande na väčšine miest báť nemusíte. (Ale môžete si ju tiež zadovážiť z obchodu pod etiketou „pure icelandic“).

Na konci Veľrybej zátoky 

Biele snehové čiapočky na vrcholoch hôr zvyšovali v mojich očiach mystérium tejto krajiny – až kým počas tých štyroch mesiacov úplne nezmizli; niekde však ostali a ja sa ešte v septembri osviežujem z ich smutných vôd...

Botnssulur

Od počasia nikdy neviete, čo má za ľubom. Mať pri sebe nepremokavú bundu nikdy nie je na škodu...

Niekde na Akrafjalle

 ...aj keď nie je vylúčené, že vás slnečné lúče budú hladiť niekoľko dní za sebou – a v lete vo dne v noci. Noc pri polnočnom slnku na najsevernejšom cípe Islandu, mieste Hraunhafnartangaviti s osamoteným majákom, sa zapísala do môjho života rovnako nezabudnuteľne a neopakovateľne.

Polnočné slnko pri Hraunhafnartangaviti

Zo všetkých čarovných miest spomeniem za všetky Snaefellsjokull, jedno z údajných siedmich hlavných magických centier Zeme.

Západ slnka nad Snaefellsjokullom

Spanie pod jeho vrcholom a výstup naň nemohli nechať moje dojmy a pamäť bez celkom nového obsahu, a to napriek tomu, že na „ceste do stredu Zeme“ (práve tu je podľa Julesa Verneho vstup k nemu) sme cieľ nedosiahli;) ...človeku sa až veriť nechce, že na celom ľadovci nestretne napriek takejto jeho popularite ani človeka – v poriadku, nebudem príliš popularizačný, boli dvaja – Nemci s čakanmi a mačkami; veľmi sa im nedarilo skrývať svoje počudovanie, že zjavne my žiadne z týchto nástrojov nemáme. Lávové kamene a balvany, predovšetkým na vrchole trčiace z pomaly sa topiaceho ľadovca krásne demonštrujú charakteristiku Islandu ako krajiny ladu a ohňa...

Snaefellsjokull - 5 metrov pod vrcholom

Jedinečné, elfami obývané miesta „môjho“ pohoria Skardsheidi mi nemohli dať viac – kdekoľvek som strávil deň, dva, o človeka som sa starať nemusel; vodopády, ktoré by kdekoľvek na európskej pevnine boli oblepené tisíckami zvedavých očí, si tu len osamotene zurčia a hučia...

Vodopády pohoria Skardsheidi

Z času na čas sa nad vami zjaví mrak v podobe draka – a na to ozaj nepotrebujete ani silnú fantáziu. Island mi neostal nič dĺžny, ja jemu áno... 

okno

Hvallfell

Zo svahov Esje

Snaefellsjokull

Voľnosť

Pri Háifosse

ranná

Islandské kone - nie poníky:)

Snaefellsness

...

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Kľúčová postava Gorily reportérom SME: Nemôžete sa pýtať

Malchárek je v jednej z akcioviek s finančníkom Siekelom, ktorý je považovaný za sponzora SNS.

Dobré ráno

Dobré ráno: V Británii sa môže rozpadnúť vláda, problémom je brexit

Ako vládni poslanci prestali podporovať vládu.


Už ste čítali?