100 dní v Juhovýchodnej Ázii, 1. časť: 7.deň, Thajsko

Autor: Peter Chrenka | 16.4.2012 o 20:06 | Karma článku: 8,75 | Prečítané:  1022x

Prvé dni našej cesty trávime v Bangkoku - prevažne vybavovaním víz a nákupom vecičiek, ktoré by sme v ďalších krajinách len ťažko zháňali. Najbližsím cieľom nám je bývalé siamské hlavné mesto Ayutthaya, odkiaľ si na deň odskočíme do Lopburi...

Budík si spĺňa svoju úlohu - podarí sa mu zobudiť nás pred pol ôsmou. Už pri prvom kroku von z našej búdky nás ovanie chladný ranný vetrík, tak netypický pre thajské nížiny. Dvoma slovami Hanku presvedčím, že mikina by jej cez deň len zavadzala. K železničnej stanici sa preplavíme ľoďkou cez rieku Čao Praja, ktorá bola len donedávna rozliata na kilometre do oboch strán. Lístky zatiaľ nepredávajú - vraj až 15 minút pred odchodom vlaku - asi pre prípad, že by náhodou nešiel vôbec. Ten však mešká približne hodinu a tak sa obaja trasieme - ranný vetrík sme podcenili.

Ayutthaya - stanica

Pomalá jazda polohrdzavým terigáčikom do mesta Lopburi trvá asi hodinu a pol. Fádnu krajinu posiatu políčkami a polami ešte stále do značnej miery zatopenými spestrujú skalnaté a ostré hory pohoria Sangampeng po našej pravej strane. V tom si uvedomíme, že sme na izbe v Ayutthayi zabudli mapu Lopburi a tak sa chystáme na blúdenie. A skutočne blúdime - ba viac, než sme čakali.

veterán

Naším hlavným cieľom je "opičí chrám", no keď sa naň pýtame miestnych, nedostávame žiadnu relevantnú odpoveď. Buď len mávnu rukou nejakým smerom, skôr takým, na ktorý netreba ruku veľmi ohýbať, takže tomu veľmi nedôverujeme, alebo sa tvária, že vôbec nerozumejú, o čo nám ide. Nakoniec stretávame aj dvoch bielych, no zdá sa, že sú v podobnej situácii ako my. Nakoniec tento starobylý chrám z 11. storočia, nesúci meno Phra Prang Sam Yod, nachádzame vcelku náhodou.

"Opičí chrám"

Nechtiac vstupujeme zadným vchodom, neplatiac vstupné. Opice sú uškriekané, drzé, vulgárne a nemravné...

:)

Buddhu však z jeho pokoja nevyvedú.

Buddha

Žalúdok, skôr než chuťové bunky, uspokojíme na miestnom trhu.

Trh

Keďže predavačka-kuchárka-čašníčka nehovorí po anglicky, necháme sa prekvapiť, čo nám prinesie. Hanka na moje prekvapenie do seba dá aj mäsový vývar - to už musela byť ozaj hladná. Ja pohrdnem pečienkou, inak zvládam.

Inak tu majú vskutku kadečo od výmyslu sveta:

ham

Teraz v poobedných hodinách už mikiny ozaj nepotrebujeme, skôr len vodu a vodu, no spestríme ju aj pepsinou, ktorú vám tu pri kúpe prelejú do mikroténového sáčku a prihodia slamku. Chodenia bolo dosť, čaká nás cesta späť do kráľovskej Ayutthaye. Kým ráno sme čakali na vlak pol druha hodiny, teraz máme naopak šťastie: pýtame lístok a predavač až nezvyčajne rýchlo koná; trhá lístky a ukazuje von oknom na vlak škrípajci brzdami: "now!"

Tak ešte pár fotiek z Ayutthaye.

jeden z mnohých...

blato po povodniach...

Ayutthaya

Ayutthaya

Kompa cez rieku Čao Praja

Ayutthaya

Najobľúbenejší i najdhšie panujúci kráľ na svete, Ráma IX., Pchúmipchón Adundét

Ayutthaya

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami strany sa stali Juraj Blanár a Peter Žiga.

KOMENTÁRE

Fico ako Trump. Nekorektný a ukričaný

Šéf Smeru oznámil, že politická korektnosť na Slovensku končí.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?