Dediny duchov vo vnútrozemí Sardínie

Autor: Peter Chrenka | 18.4.2011 o 22:30 | (upravené 1.5.2011 o 16:34) Karma článku: 6,87 | Prečítané:  1730x

Opustené dediny sa v ostatnom čase stávajú zvláštnym typom exotickej dovolenky. Vo svete ich sú desiatky, ak nie stovky, pričom príčin ich zániku je takmer rovnako veľa. Zvláštnou atmosférou na nás zapôsobili aj tie na talianskej Sardínii - Osini a Gairo Vecchio.

Necelý kilometer od horského mestečka Ullassai, smerom na sever, sa dostávame k značke obce Osini.

Ullassai

Jej prvá časť  žije relatívne čulým životom. Len pár metrov ďalej je však iný svet - Osini Vecchio, alebo „Staré Osini". Človek tu ani nemusí robiť hranicu medzi nimi a hneď vidí rozdiel - väčšine domov chýbajú strechy, okná i dvere a ich múrom rovnako nesvitá na dobré časy.

Osini Vecchio

Hneď za prvou zákrutou na hlavnej ceste, ktorá je zároveň jedinou asfaltkou, sa nachádza prameň s pitnou vodou - pozoruhodne nepoškodený a funkčný, nemôžeme sa neovlažiť. Je tu jeden starší, nie veselo vyzerajúci manželský pár. Vlastne ich ani nestihneme pozdraviť a už sa zvdíhajú z lavičky, aby mohli nastúpiť do auta, ktoré tu práve zastavilo - domnievame sa, že pani za volantom je dcérou jedného z nich. Ďalšie domnienky sa týkajú prirodzených otázok ako „čo tu robia?". Žeby sa len prišli napiť z prameňa? - to nám príde málo pravdepodobné a tak usudzujeme, že sem chodia z nostalgie. Okrem nich tu totiž nikoho niet a informačná tabuľa nám hovorí, že dedina bola opustená v päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch minulého storočia po obrovskej povodni. Povodni? Znie to trochu prekvapivo v prípade dediny postavenej približne 500 metrov nad údolím a hladinou mora. Problémom však zrejme ani nebola tak samotná voda ako nasledujúce zosuvy pôdy.

Osini Vecchio

Pokračujeme jej zarastenými, nevyasfaltovanými uličkami ďalej a dokonca stretávame ďalšiu dvojicu - pár v strednom veku, ktorý si tu pri jednom zo starých domov obrába záhradku, no nezdá sa, že by tu trvalo býval. Do väčšiny domov sa dá bez problémov vojsť, jediným posvätným miestom sa zdá byť kostol - má nové dvere, dovnútra sa nedostaneme. V ďalších uličkách už živej duše niet - aspoň nie ľudskej; o to väčšou záhadou sú tu zvieratá. Najskôr za jednou bránkou počujeme a následne aj vidíme brechajúceho psa. V ďalšom polorozpadnutom dome s kovovými vrátami sa zas ozývajú sliepky - zdá sa, že o prísune slnečného svetla môžu len snívať.

Osini Vecchio

No a nakoniec méékanie kozy, ale človeka skutočne nikde - opäť priestor pre otázky a domnienky: Zrejme ich sem chodia len kŕmiť.

Cez dolinu vidíme na usadlosť na vrchu Trunconi.

Gairo Sant'Elena a Gairo Vecchio

Podľa relatívne hrubej mapy usúdime, že to musí byť mestečko Gairo Sant'Elena - v akom len ostrom kontraste sú jeho červené strechy s fádnymi fasádami budov bez striech v dedinke pod ním! Dedinke, ktorá bola jeho predchodcom a nesie názov Gairo Vecchio (Staré Gairo). Vzdialenosť od mestečka Osini je len nejakých sedem kilometrov. Musíme sem odbočiť z hlavnej cesty a dedinou vedie rovnako len jedna rozbitá asfaltka, postavená paradoxne až po vyľudnení dediny. Ostatné cesty a chodníky dýchajú vďaka svojej kamennej dlažbe priam „stredovekou" atmosférou.

Gairo Vecchio

Tu už však v celej dedine nestretávame ani ľudí, ani zavreté zvieratá. Zarazí nás však zákaz vstupu k najvyššej časti dediny, kde sa nachádza miestny kostol - a s ním sa vynárajú opäť ďalšie otázky...

(Fotené na film Fuji Velvia 50; Canon EOS 300, objektív 28-80mm)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami strany sa stali Juraj Blanár a Peter Žiga.

KOMENTÁRE

Fico ako Trump. Nekorektný a ukričaný

Šéf Smeru oznámil, že politická korektnosť na Slovensku končí.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?